reklama

Videl som smrť

Prednedávnom som videl naživo smrť. Ale nič zvláštne. Len sa tak o mňa obtrela. V podstate som si to ani nestihol uvedomiť. Ale tá smrť mohla mať ďalekosiahle následky. A tiež nemusela. Ale mohla...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)
Poobzerám sa po okolí...
Poobzerám sa po okolí... 

Poobzerám sa po okolí...

Pekný jesenný deň. Lístie padalo na koľajnice a okolo prešla električka. Takmer ju ani nebolo počuť a o pár metrov ďalej zastavila na zastávke. Ľudia vystúpili, nastúpili, električka zacinkala a odišla. Na priecestí sa ozval rehot...vlastne to len znelo ako rehot. Postupne som začínal rozoznávať ujúkavé tóny náreku. Bol to neuveriteľný nárek pretkávaný slovami ako "Bože môj" a "Ježišmária". Na koľajniciach sedela pani a niekoho držala v náručí!!! Síce som sa ponáhľal do školy, ale rýchlo som zbehol za ňou. Z druhej strany pribiehal ďalší chlapík... Vtedy som zazrel, čo to vlastne držala. Chvalabohu, bol to len pes. Hm, o jedného čokla menej. V porovnaní s tým, čo som si v prvom momente pomyslel, to bola malá strata. Zjavne to tak cítil aj pán, ktorý so mnou odpratával pani z koľajníc. Tá to tak ale evidentne nevnímala. Triasla so svojím psom a volala naňho menom. To si už nepamätám, ale bolo to nejaké talianske. Zato si však pamätám, že to bol malý biely pes. Veľmi sa v nich nevyznám, ale niečo ako teriér. A pamätám si aj to, že sa triasol v nejakom podivnom kŕči a čierne oči mu podivne kmitali. Hore - dole - hore - dole. Ako krídla kolibríka. A chrčal. Síce ticho, ale chrčal. Došli sme k lavičke... Pani na ňu položila psa a začala s masážou srdca (stále ten neuveriteľný nárek...). My dvaja sme nevedeli, čo robiť, a tak sme tam chvíľu bezradne stáli a snažili sme sa pani nejako ukľudniť. S chlpáčom bol už evidentne ámen. Pani to pochopila tiež a začala mlátiť do lavičky. Pes na nej nehybne ležal horeznačky a sem - tam šklbol nohou. To už sa okolo lavičky zbehol menší hlúčik ľudí a zvedavými pohľadmi skúmali, čo sa to vlastne stalo... Vtedy ma napadlo, ako ovplyvňujeme životy a osudy ľudí. Častokrát aj bez toho, aby sme o tom vôbec vedeli. Ako rozdielne vnímame veci. Ako sa život láme na zdanlivo jednoduchých rozhodnutiach. Zoberme si napríklad tú pani. Možno bol ten pes jej jediný spoločník. Možno ho mala radšej ako vlastné deti. Možno ju napadlo, že by bolo lepšie, keby pod tou električkou skončil niekto iný. Hocikto, len nie jej miláčik. Možno aj ja. Možno sa jej práve zrútil svet. Nad tým okolostojaci nepremýšľa. Vraví si: "Čo hysterčí, veď je to len blbý čokel!" Vravel som si aj ja. Až kým som nezačal nad tým uvažovať... Pani mláti do lavičky a možno si v duchu prehráva všetky udalosti. Ako doma chcela robiť poriadok. Ako si povedala, že vonku je tak pekne. Ako bol jej chlpáč nadšený. Ako zmenila trasu obvyklej prechádzky, lebo chcela kúpiť chlieb. Ako pustila psa z vodítka, aby si trochu zašantil s tým susedovým. Ako bežala ku koľajniciam a zmätene hľadela na električku na zastávke... Vodič električky riadi svoj stroj a je už o desať zastávok ďalej. Ľudia stále nastupujú a vystupujú...už za pár hodín sa mu končí služba a pôjde domov. Deň plynie a nič závažného sa nestalo. Vodič netuší, že pred pár minútami prešiel nejakého psa. Že zapríčinil stratu možno najdrahšej veci na svete. Že zničil kus života neznámej pani. Že to je tá električka, ktorou by som išiel do školy. Vodič prišiel k ďaľšej zastávke a cinká zvončekom... Ja a chlapík stojíme a možno sledujeme jednu malú tragédiu. Možno pani práve zistila, že život nemá zmysel. Že osamelosť je neznesiteľná vec. Že zajtra so všetkým skončí. A my nemáme silu ani prostriedky jej v tom zabrániť. Možno by sme mohli, ale nepôjde to. Každý má svoj život. Môžme pani poskytnúť útechu práve teraz, ale nie potom. Ani po tom potom. Nemôžme riadiť jej život. Nemôžme riadiť nikoho. Môžme ho len výrazne usmerniť. Nevedomky ako električkár, alebo vedomky. Ako my, ktorí sme si v tom momente aspoň na malilinkú chvíľku usmernili životy. A možno to celé bolo trochu inak. Možno to bola práve tá malá strata. Ale možno nie. A v tomto všetkom pes prestal kopať nohami... Každopádne, show skončila a zoskupenie začalo pomaly rednúť. Chlapík povedal, že pani odprevadí domov a ja som sa rozbehol, aby som chytil električku. Vraciam sa späť do zabehaných koľají. No nie celkom. Mŕtvy pes na chvíľu usmernil aj môj život. Pre istotu sa poobzerám po okolí...

Martin Habčák

Martin Habčák

Bloger 
  • Počet článkov:  45
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Momentálnym povolaním cestovateľ, inak absolvent medzinárodných vzťahov a žurnalistiky. Tento blog slúži hlavne ako súkromný zápisník dojmov z mojej cesty okolo sveta, o ktorej sa podrobnejšie dočítate na stránke www.hahatrip.wordpress.com. V sekcii "Veľmi staré články" zase nájdete moju dávnu tvorbu, ale pre momentálnu misiu tohto blogu nie sú veĺmi relevantné, takže vstúpte iba v prípade veľkého záujmu. :) Zoznam autorových rubrík:  Veľmi staré článkyNezaradenáCesta okolo sveta

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu