Český lev a dvojkríž...
28. október 1918. Praha je už dávno pripravená. Nové štátne vlajky ušité, úradníci ustanovení, všetko odobrené víťaznou Dohodou, každý čaká na poslednú fázu. Vyhlásenie nezávislosti. Česká Mafia odviedla dobrú prácu. Rakúsky cisár a uhorský kráľ Karol I. podpisuje kapituláciu Rakúska - Uhorska a Národný výbor prijíma prvý zákon - o vzniku ČSR. U nás taká jednoznačná situácia vonkoncom nie je. Už s deklaráciou o vôli Slovákov podieľať sa na jednotnom štáte boli veľké problémy. Nebyť Vavra Šrobára a jeho geniálneho ťahu, keď 1. mája 1918 nechal na oslavách Sociálnodemokratickej strany Uhorska v Liptovskom Mikuláši odhlasovať jej účastníkom Prvomájovú manifestáciu (pričom nikto nevedel, o čom to vlastne hlasuje, pretože to bolo na konci osláv a všetci už boli vo vysokom štádiu spoločenskej únavy), ktovie ako by to celé dopadlo. Dohodové štáty argumentovali proti vzniku ČSR hlavne tým, že Slováci vôbec neprejavovali nejakú vôľu byť jej súčasťou. Vráťme sa ale k 28. októbru. V Čechách majú vyhlásenú ČSR, no a na Slovensku - nikto o ničom nevie. Slováci žijú v dvoch štátoch zároveň. A žijú v nich aj celý nasledujúci deň. Až 30. októbra sa slovenská politická reprezentácia prebrala a spísala Martinskú deklaráciu, ktorou sme sa oficiálne pripojili k Československej republike. Ako perličku môžem uviesť, že maďarský parlament sa poponáhľal s výzvou, aby bratský národ slovenský, ktorý majú v hlbokej úcte, ostal v jednotnom uhorskom štáte. Pritom ešte týždeň dozadu tvrdili: "Slovenský národ? Veď taký neexistuje...". Aj tu sú možno korene toho, že Slováci sviatok vzniku ČSR neoslavujú. Je to ale určite aj tým, aký nešťastný vývoj nabrali vzťahy Čechov a Slovákov po presadzovaní nezmyselnej (hoci v počiatku správnej a nevyhnutnej) koncepcie čechoslovakizmu a s tým súvisiacich centralizačných snáh Prahy. Od týchto snáh sa odvíjali všetky problémy až po druhé rozdelenie v roku 1993. Po ňom sa Slováci rozhodli ísť cestou ignorovania spoločnej minulosti. Máme sviatok vzniku SR, takže sviatok vzniku ČSR nie je potrebný. Lenže ja vonkoncom nechápem, prečo. Veď prvá republika, hoci mala svoje chyby, bola jednoznačne ostrovom demokracie v celej strednej a východnej Európe. Bola deviaty najvyspelejší štát sveta, pričom československá koruna mala väčšiu hodnotu ako francúzsky frank. Bola to jednoducho jedna z najdemokratickejších a najvyspelejších krajín. A myslím, že ak poviem, že to bol zatiaľ najúspešnejší projekt, aký v tomto priestore kedy vznikol, nebudem ďaleko od pravdy. A navyše, jej ustanovením sa zrodil aj svojprávny, politicky nezávislý a moderný slovenský národ s vlastnou samosprávou, pričom existencia ČSR prispela k jeho vývoju enormným spôsobom. A nikto mi nevyvráti, že to tak nie je... Preto sa čudujem, že takáto udalosť v našich dejinách nemá výsostné postavenie. A nie som sám, kto tomu nerozumie. Každý Čech, s ktorým som sa rozprával o našich štátnych sviatkoch, bez váhania menoval 28. október. No a mne potom na jeho neveriacky pohľad neostáva nič iné, ako vysvetľovať, ako to vlastne s tým vznikom ČSR u nás je. Že v tento deň so železnou pravidelnosťou všetky televízie odvysielajú reportáž o tom, ako sa zopár starčekov a stareniek zhromaždí pri pamätníku pred Slovenským národným múzeom, objavne oznámia, že hoci v Čechách tento deň štátnym sviatkom je, u nás chýba, a porozmýšľajú nad tým, prečo je tomu tak. Potom nasleduje reportáž o zvieratku... Chápem, že sviatkov máme naozaj veľa, a že každý ďalší stojí národné hospodárstvo ťažké miliardy. Ale tiež sa treba zamyslieť nad kvalitou tých sviatkov. Nemôžem si pomôcť, ale Deň Ústavy SR mi ako sviatok nič nehovorí. Jediný jeho význam bol pre mňa doteraz v tom, že sa vďaka nemu posúval začiatok školského roka. Navrhujem tento sviatok zrušiť a nahradiť ho dátumom 28. október. Za ten deň, kedy vznikal náš národ. Deň, ktorý znamenal našu naozajstnú nezávislosť. Kým to tak nebude, budem chodiť okolo kvetmi obsypanej sochy T. G. Masaryka pred našou univerzitou, a vlajky sa budú trepotať len na jednej strane Moravy. Na druhej bude jednoducho sobota...