reklama

Malý pohyblivý svet mnohých kultúr

Myslím, že mnoho študentov - vyhnancov a votrelcov v cudzích mestách (prípadne dokonca štátoch) to pozná. Miestna/cudzia stanica, plný batoh všeličoho možného (často nemožného), skoré ráno/neskorý večer, neohrozený postoj s lístkom v ruke, pripravený na veľký boj o posledné miesta na sedenie. Jednoducho - cesta za vzdelaním, prípadne domácim koláčom...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (4)
Tu sa stretávajú národy - EC Hungaria...
Tu sa stretávajú národy - EC Hungaria... 

Tu sa stretávajú národy - EC Hungaria...

Takto to prežívam aj ja. Odhodlaný a vymrznutý stojím na nástupišti spolu s rozsiahlou zmeskou (takmer) výhradne slovenských študentov čakajúcich na smer Praha, Berlín, prípadne Hamburg. Mantrou mojou a mne podobných sú dookola sa opakujúce slová "vlak EC XY(za XY dosaďte Slovenská strela, Hungaria či 174) smer Kúty - Břeclav - Brno - atď. príde na nástupište YZ". Anglický "EuroCity train" zaniká v hluku hordy valiacich sa cestujúcich po prvom hlásení na nástupište a po druhom do vozňov. Boj sa začína naplno. Moja taktika je jednoduchá a vždy zaberie. Postaviť sa na nástupišti čo najďalej od vchodov na perón, čo v Bratislave znamená k prvému vozňu za lokomotívou. No a potom netreba byť prieberčivý a zabrať hneď prvé voľné miesto. V Brne sa opakuje podobná situácia, akurát pri hlásení je nutné vymeniť ciele cesty za Bratislavu a Budapešť. Stačí, ak do tejto všeobecnej "rovnice úspechu" dosadíte svoje vlastné reálie a vyjde vám z toho ten vám na mieru šitý model cestovania, však? No ale nie o tom som chcel... Poviete si - obyčajná cesta hociktorým slovenským vlakom hociktorou cestou, pretože u nás je to aj tak všade také isté. Lenže na rozdiel od rýchlika Zemplín či Turiec je na tejto ceste čarovné hlavne to anglické hlásenie "international EuroCity train". Ak odhliadnem od nadštandartného komfortu v týchto vlakoch, v ktorom z našich vnútroštátnych vlakov pri každej ceste zaručene v kupé narazíte na niekoho inej národnosti? Keď už sme pri tých uzavretých oddieloch, nechápem, prečo v týchto vlakoch prevláda typ otvoreného vozňa (to je taký ako v osobákoch, ibaže oproti bežnej slovenskej osobákovej druhej triede je táto asi tak 1**). Je paradoxné, že takéto vozne sú také anonymnejšie (to som si všimol už pri cestách krížom - krážom po Slovensku). V kupé sa vytvárajú malé izolované sociálne skupinky a to ľudí kupodivu celkom zbližuje... Ja osobne mám radšej vozne s oddielmi, a aj si vždy na obrázku radenia vlaku pozerám, ktorý to je. No a čuduj sa svete, on je to v prevažnej miere práve ten prvý za lokomotívou... d;o) No a keď už teda tú sociálnu skupinku vytvoríme, bol by v tom čert, aby sme si trochu nepokecali! Vo vlakoch EC smer Kúty sa úradnou rečou stáva angličtina. Neviem čím to je, ale mne osobne sa vždy podarí byť v takejto skupinke jediným Slovákom (dokonca aj v autobuse Praha - Bratislava predo mnou a za mnou sedeli Maďari a vedľa mňa česká babička s notebookom, takže jediným Slovákom v dohľade bolo okno autobusu...). Preto sa ani zďaleka nečudujem tomu, že sa bavím (doslova - fakt to bolo zábavné) s Nemcom a dvoma Austrálčankami o Shakespearovi a jeho Hamletovi, s Maďarkou o demonštráciách v Budapešti a o slovenských Maďaroch, s Poľkou o krowkách a Krakove, s nemeckými skautami o slovenských horách, no a s českou pani o Hrubom Jeseníku a Opave (v tomto prípade sme samozrejme opustili úradnú reč a používali sme domáce nárečia). Akurát, že všetci cestujú ďalej ako ja a rozhovory sa končia v polovici... No a keď vystúpim, je to ako by som opustil nejakú zónu samu pre seba. Za sebou nechávam podozrievavých colníkov, slnko v Sydney, eintopf z Berlína, závan gulášu z Pécsu a úradnú reč medzinárodných vlakov EC. Vidím odchádzať vozne MÁV, prípadne ZSSK spojené s OBB, no a na inej koľaji prehrmí vlak ČD. Otáčam sa v ústrety nočnej Bratislave vo svetle pouličných lámp, či chladnému rannému Brnu ponorenému do hmly. No a ak som práve v Brne, zájdem si ešte do podchodu na najlepší gyros v tomto meste, ktorý predávajú - Vietnamci. Aby som nezabudol, že dnes žijem v kozmopolitnom svete a ja som jeho súčasťou...

Martin Habčák

Martin Habčák

Bloger 
  • Počet článkov:  45
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Momentálnym povolaním cestovateľ, inak absolvent medzinárodných vzťahov a žurnalistiky. Tento blog slúži hlavne ako súkromný zápisník dojmov z mojej cesty okolo sveta, o ktorej sa podrobnejšie dočítate na stránke www.hahatrip.wordpress.com. V sekcii "Veľmi staré články" zase nájdete moju dávnu tvorbu, ale pre momentálnu misiu tohto blogu nie sú veĺmi relevantné, takže vstúpte iba v prípade veľkého záujmu. :) Zoznam autorových rubrík:  Veľmi staré článkyNezaradenáCesta okolo sveta

Prémioví blogeri

Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu