Pamätník nášho sebavedomia...
Neviem, či si pán poslanec Rafaj všimol, ale Slovenský štát bol otvorenou fašistickou diktatúrou. Dokonca to bola veľmi málo nezávislá diktatúra, ak nie dokonca závislá. Veď ako inak ako závislosťou sa dá nazvať pôsobenie nemeckých „beraterov“ (poradcov) na ministerstvách a vo vláde? Akú – takú nezávislosť stratil tento štát už na konferencii v Salzburgu v roku 1940, kde Hitler nadiktoval zloženie novej vlády. Odvtedy sa bez nemeckého vedomia v oficiálnych kruhoch ani lístoček nepohol. No čelní predstavitelia vojnového štátu boli aj sami veľmi iniciatívni. V duchu tradične slovenského „pápežskejší ako pápež“ prijali tvrdšie arizačné a protižidovské zákony, ako boli tie nemecké. Kto by o tom pochyboval, stačí si vyhľadať dobovú tlač, ktorá sa týmto hrdo pýši. Vrcholom všetkého bolo, že tento štát vylúčil zo spoločnosti a neskôr deportoval do nemeckých pracovných táborov svojich vlastných občanov. To, že za každého deportovaného Žida ešte Nemeckej ríši platil 500 mariek, je len čerešničkou na torte. Že prezident Tiso po potlačení povstania vyznamenával vojakov cudzej armády za boj proti občanom svojho štátu, snáď v histórii ani nemá obdobu. O jeho pohľade na realitu dosť napovedá aj to, že z rakúskeho exilu deklaroval novému nemeckému vodcovi Donitzovi vernosť Slovenského štátu Nemeckej ríši až do konca. Slovenský štát niesol všetky znaky typickej fašistickej diktatúry. Z tohto hľadiska bolo teda SNP ako boj proti fašizmu vysoko vlastenecké. Ako proti nemeckému, tak aj proti tomu slovenskému... Ďalším argumentom proti SNP je to, že to bol v podstate komunistický puč. S týmto sa nedá robiť nič iné, len zásadne nesúhlasiť. Na povstaní sa síce podieľali aj komunisti, ale zďaleka neboli sami. Bol tu občiansky odboj, partizánsky odboj (v ktorom bol obrovský počet národov a nekomunistov) a vojenský odboj. Tvrdiť, že v armáde Slovenského štátu boli samí komunisti...no je to minimálne na hlavu. Povstanie bolo plánované už dlho. Optimálny variant bol ten, že vypukne po tom, ako Červená armáda dosiahne slovenské hranice, a vyčistí jej front. Bohužiaľ nie všetko ide vždy hladko, a keď Tiso vyhlásil stanné právo a Hitler okupáciu Slovenska, nastúpil krízový variant. Na škodu veci bolo, že do tohto variantu sa nemohla zapojiť slovenská armáda. Povstalcom teda chýbala potrebná technika na dlhodobejší odpor. Vráťme sa ale ku komunistom. Tí si povstanie prisvojili a spolitizovali, doslova ho natreli na červeno. A nie je vinou povstania, že sa z Československa stala komunistická diktatúra. To sa stalo zmiešaním mnohých faktorov. Od dezilúzie z nečinnosti Západu pred vojnou, cez výrazný vzostup prestíže komunizmu a ZSSR po vojne až po vďačnosť osloboditeľom a možné dohody mocností... Povstanie, naopak, spôsobilo to, že sme deklarovali spolupatričnosť so spojencami a prihlásili sme sa k ČSR. Tým sa k nám pristupovalo ako ku spojeneckej a víťaznej krajine. Iste, z hľadiska dneška nám to môže byť ukradnuté, pretože sme na tom horšie ako samotné Nemecko a porovnateľne ako, napríklad, porazené Maďarsko. Ja osobne som ale hrdý na to, že tento národ sa dokázal zomknúť do niečoho, z čoho vzniklo druhé najväčšie protifašistické povstanie v Európe. Že ľudia tu nesedeli so založenými rukami a nesledovali, ako to okolo nich „plynie“. Aj keď, treba férovo priznať, že tie ruky rozložili až vtedy, keď sa ekonomická a životná úroveň v štáte začala zhoršovať. No ale priznajme si: kým je dobre, po hodnotách ani pes neštekne... Na záver sa vráťme na začiatok. Zo slov poslanca Rafaja vyplynulo, že SNP je vlastne zodpovedné za zničenie slovenskej štátnosti. Že to, k čomu sa povstanie prihlásilo (znovuobnovenie ČSR vo Vianočnej dohode), malo za následok pochovanie vyhliadok na samostatnú povojnovú Slovenskú republiku. Opäť, toto sa ani v náznaku nezhoduje s realitou. Slovenský štát bol zdiskreditovaný dávno pred povstaním a anulovaním platnosti Mníchovskej dohody a uznaním kontinuity ČSR tento štát na povojnové prežitie ani šancu nemal. Naopak, môžeme byť radi, že sme neskončili ako sovietska republika. Pôvodným cieľom komunistov totiž bolo pripojenie Slovenska k ZSSR. Povstanie v dôsledkoch nastolilo (aj keď dlho len formálnu) rovnoprávnosť v rámci Československa a vydláždilo tak cestu naozaj nezávislej Slovenskej republike. Štátu po povstaní moderného a sebavedomého národa...
