reklama

O nacionalizme

Česká republika pristúpila k Charte na ochranu regionálnych a menšinových jazykov. Ako priamy dôsledok sa v rámci jej napĺňania začali meniť názvy obcí a úradov na dvojjazyčné tam, kde daná menšina dosahuje aspoň 10% počtu obyvateľstva. Na prvý pohľad nič zvláštne, ale na ten ďalší už možno spozorovať zopár zaujímavostí o myslení väčšinovej časti z národa našich českých bratov.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (5)
Dva jazyky, jeden problém...
Dva jazyky, jeden problém... 

Dva jazyky, jeden problém...

Ako Slovák v Česku som si zvykol na tri veci, ktoré každý Čech v súvislosti so Slovenskom vysloví: formulku "Slováky mám strašně moc rád, moje maminka/můj tatínek je také ze Slovenska", podivný patvar "stromokocúr" (pričom väčšina si seriózne myslí, že je to slovenské označenie veveričky ;D) a nakoniec Slovák čoby nacionalista v úplnom kontraste s českou toleranciou. A to najmä v súvislosti s maďarskou menšinou. No a ruku na srdce - väčšinou je to aj pravda. Hlavne niektoré exempláre, ktoré vidia Maďara s nabrúseným nožom aj pod posteľou, naozaj stoja za to... :) O to zaujímavejšie potom vyznieva diskusia, ktorú v Česku vyvolali snahy poľskej menšiny na Těšínsku o inštalovanie dvojjazyčných tabúľ s názvami obcí a úradov. Veľká väčšina Čechov je proti. Odporcovia sa delia na dva prúdy - na obyvateľov dotknutých území, ktorým prekáža hlavne finančná náročnosť takéhoto kroku, no a potom je tu zvyšok, ktorý by sa dal nazvať nacionalistickým. Pritom prekvapuje razancia, s akou sa o českých Poliakoch vyjadrujú. Heslá ako "jsou v Česku, tak ať mluví česky", prípadne "když se jim tady nelíbí, ať táhnou za Olše/do Polska", a to spomínam len tie najslušnejšie, vôbec nie sú výnimkou, dokonca skôr pravidlom. Nepripomína vám to rétoriku vyskytujúcu sa aj na našom území? Stačí zmeniť rieky a národy. A teraz si treba uvedomiť, že poľská menšina dosahuje v Česku ledva 0,6%. Dokonca by sa dalo povedať, že sa na rozdiel od nášho prípadu (teda v nacionalistickom zmýšľaní) jedná o "bratský slovanský národ". A predsa, koľko negatívnych emócii vyvolalo osadenie zopár tabúľ na zanedbateľnom území takou malou menšinou. Pritom má táto menšina na to právo, ktoré jej vyplýva z nariadení Európskej únie. Mnoho odporcov sa odvoláva na to, že v Poľsku Česi žiadne tabule nemajú. Je to jednoducho tým, že tam už taká významná česká menšina nežije. Ďalším argumentom je to, že nikde okolo také nič nie je. Stačí sa pritom pozrieť k nám. Na tom našom netolerantnom a šovinistickom Slovensku je 654 obcí s dvojjazyčným názvom. Z toho až 510 je maďarských (čo by nám pravdepodobne podľa českých predstáv o nás nemalo dať spávať a vlastne by nič také u nás nemalo existovať, pretože sme nacionalisti a nemáme radi Maďarov), zvyšok okupujú Rusíni, Rómovia, Ukrajinci a Nemci. Napríklad ja by som si už slovenský juh bez povestných modrých tabuliek ani nevedel predstaviť - jednoducho viem, že som už "na maďaroch". Má to takú svojskú atmosféru... :) Česi sa teraz dostávajú do novej pozície. V takmer homogénnom národe, kde jediné "národnostné" potýčky vyvstávali medzi Pražákmi, Čechmi a Moravákmi, nanajvýš tak ochotne asimilujúcimi Slovákmi, sa zrazu objavuje element, ktorý sa výrazne vyhraňuje. V podstate sa nachádzajú v tej fáze, v ktorej sme boli na začiatku našej štátnosti my. Každá tabuľa znamenala potenciálny rozkol a hrozbu rozdelenia štátu, o tvrdé vyhlásenia a gestá nebola núdza. My sme sa už prepracovali k akceptácii toho, že zopár tabúľ svet naozaj nezničí a v podstate nikomu nevadia, Čechov to ešte len čaká. Zaujímavým faktom je aj to, že presne ako u nás, "domáci" riešia praktické veci, ako sú financie, ktoré by sa dali vynaložiť iným spôsobom, a preto takéto záležitosti vnímajú ako zbytočné. Na týchto zmiešaných územiach to síce tiež občas vrie, ale v podstate je to bežnému smrteľníkovi jedno, pokiaľ sa to netýka jeho peňazí. Omnoho tvrdšie reagujú "cezpoľní", ktorí v dvojjazyčnosti vidia niečo zlé a rozvracačské. V podstate český ekvivalent nášho typického "kritika, ktorý videl živého Maďara nanajvýš ak na obrázku". Hoci Česi sami seba pokladajú skôr za tolerantných internacionálov, dnes sa ukazuje, že tomu až tak nie je. Ktovie, čo by robili, keby dnes mali do činenia trebárs s desaťpercentnou, povedzme nemeckou, menšinou? Podľa môjho názoru by tu národnostné trenice boli nacionalistickejšie a tvrdšie ako medzi našimi hejslovákmi a hejmaďarmi (neviem, no proste tá ostrejšie zameraná časť Maďarov, no :D). Aby som však nebol iba jednostranný, je pravda, že u Čechov dodnes pretrváva negatívna skúsenosť s dvojjazyčnými názvami z čias Protektorátu Čechy a Morava, a ani niektoré českopoľské kruhy nie sú sväté. Je ich však zhruba ako všade, ako to už tak raz chodí... Pre mňa z toho všetkého vyplýva skúsenosť, ktorá sa môže hodiť, až raz niekto bude poukazovať na to, že Slováci sú nacionalisti. Oni nimi totiž vo väčšine prípadov skutočne sú. Takisto ako Česi, Poliaci či Maďari. A nezmení sa to ani vtedy, keď budeme cez plot kričať, že my sme možno zlí, ale oni sú určite ešte horší, prípadne najhorší. My všetci v strednej Európe sme totiž rovnakí, či sa nám to páči, alebo nie.

Martin Habčák

Martin Habčák

Bloger 
  • Počet článkov:  45
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Momentálnym povolaním cestovateľ, inak absolvent medzinárodných vzťahov a žurnalistiky. Tento blog slúži hlavne ako súkromný zápisník dojmov z mojej cesty okolo sveta, o ktorej sa podrobnejšie dočítate na stránke www.hahatrip.wordpress.com. V sekcii "Veľmi staré články" zase nájdete moju dávnu tvorbu, ale pre momentálnu misiu tohto blogu nie sú veĺmi relevantné, takže vstúpte iba v prípade veľkého záujmu. :) Zoznam autorových rubrík:  Veľmi staré článkyNezaradenáCesta okolo sveta

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu